Ja som sa s touto chorobou osobne nestretla, ale myslím, že som jej ušla naozaj iba o chlp. Vraj sú dva druhy ľudí počas depresii - tí, čo sa napchávajú a tí, ktorí naopak nejedia absolútne nič. Ja som bola tým druhým prípadom a v časoch, keď som chodila s mojim bývalým priateľom, som mávala depresie práve z nášho katastrofálneho vzťahu. Nemohla som nič prehltnúť ani zjesť, nemohla som spávať a nepociťovala som hlad. Už vôbec som sa nemohla stretávať s kamarátmi lebo ten pocit úzkosti tam vonku ma zabíjal. A tak som sedela medzi štyrmi stenami a pokojne som vypila len zopár pohárov vody za tri dni a nejedla absolútne nič. Schudla som tak deväť kíl a v ten moment som sa sama sebe začala páčiť. Prišiel však nový priateľ, s ktorým som šťastná a z depresii mi pomohol práve on. Odvtedy sa snažím jesť normálne, váhu som nabrala späť a pociťujem len také menšie nedostatky svojej postavy. Anorexia je ako droga, úplne človeka pohltí a ja som rada, že som z jej spárov ušla najmä preto, že neničí život len dotyčnej osobe, ale aj ostatným milujúcim ľuďom vôkol nej.
Charlotte, https://faylotte.blogspot.sk